Otvorený list majiteľovi OD Fix v Martine

Vážený pán Oblúk,

Týmto listom Vás chceme upozorniť že svojim konaním v súvislosti so stavebnými zásahmi do obvodového plášťa obchodného domu na Námestí S. H. Vajanského sa dopúšťate porušenia autorských práv, ktoré sa vzťahujú na vzhľad architektúry bývalého Domu služieb od architekta Ivana Matušíka (* 12.7.1930, Bratislava – † 20. 2. 2022). Zároveň svojim konaním likvidujete hodnotné kultúrne dedičstvo – ikonickú stavbu, ktorej význam presahuje región. Vaše činy a spôsob akým realizujete stavebné práce (napriek vydanému neodkladnému opatreniu súdu), ktorými vedome poškodzujete významnú stavbu, autorské dielo, sú neospravedlniteľné.

Prípadná strata alebo poškodenie takéhoto diela sa dotýka kultúrnej verejnosti z celého Slovenska. Z pohľadu celospoločenského významu sa jedná o vec verejnú, poškodzujete architektonické dielo, ktoré dokumentuje obraz architektúry obdobia neskorej moderny v meste Martin. Znehodnotením architektonického diela dôjde k trvalej strate hodnôt z hľadiska histórie architektúry pre všetkých obyvateľov mesta, pre budúce generácie.

Vaše počínanie vnímame obzvlášť ako prejav cynického barbarstva, nakoľko ste so stavebnými zásahmi začali tesne po smrti autora. Kým si prevezmete súdne rozhodnutie o zastavení tejto zámernej deštrukcie upozorňujeme Vás, že narábate nielen s vlastným majetkom, ale aj majetkom duševného vlastníctva, ktorý vám nepatrí. Momentálne za tento stav nesiete plnú zodpovednosť práve vy. Architektúra je zapísaná v registri modernej architektúry na Slovensku (www.register-architektury.sk), ktorý predstavuje najlepšie diela modernej architektúry 20. storočia na Slovensku a je zároveň registrom pre EÚ fond obnovy. O to viac bude sledované vaše nasledujúce narábanie s prvkami architektúry, nielen odbornou verejnosťou z Martina.

Návrh obchodného domu vzišiel z architektonickej súťaže Zväzu architektov Slovenska a ONV Martin, ktorá bola vyhlásená v roku 1961. Základnou filozofiou architektúry domu služieb bola otvorenosť vo vzťahu k okolitému verejnému priestoru. Hlavnou výrazovou prednosťou architektúry je práve geometrická sieť štvorcových prefabrikátov z betónu, ktoré tvoria obvodový plášť jednoduchého kubického tvaru obchodu. Minimalizmus, vzdušnosť a hra prirodzeného svetla s tieňom na fasáde aj po niekoľkých desaťročiach robili z obyčajného obchodného domu doslova sochársky monument. Chceme veriť, že o tento monument mesto Martin nakoniec nepríde a naďalej bude reprezentatívnym dokladom veľkorysých projektov povojnovej architektúry na Slovensku.

Podpísaní:

Ing. arch. Zuzana Mendelová, riaditeľka Útvaru hlavného architekta mesta Martin

Mgr. Adam Galko, kurátor Turčianskej galérie v Martine

Kolektív Kultúrnej platformy PARTA / Martin

prof. Jozef Ciller, člen kultúrnej komisie mesta Martin

hosť. prof. Ing. arch. Pavol Paňák, predseda predstavenstva Inštitútu Slovenskej komory architektov

Ing. arch. Viera Šottníková, bývalá riaditeľka Útvaru architekta mesta Martin 

Ing. arch. Ján Gustiňák, autorizovaný architekt Slovenskej komory architektov

Ing. arch. Kristína Šubjaková, poslankyňa mestského zastupiteľstva v Martine, predseda komisie legislatívnej, územného plánu a výstavby

Ing. arch. Wanda Krčíková, autorizovaný architekt Českej komory architektov

Ing. arch. Karol Ďurian, Krajský pamiatkový úrad Žilina, pracovisko Martin

Ing. arch. Otto Gáťa autorizovaný architekt Slovenskej komory architektov

Ing. arch. Peter Nezval, autorizovaný architekt Slovenskej komory architektov

Ing. arch. Dušan Maňák, autorizovaný architekt Slovenskej komory architektov

Mgr. Peter Szalay, PhD., vedecký pracovník  Ústavu stavebníctva a architektúry SAV v Bratislave 

Mgr. art et Mgr. Zuzana Janečková, PhD., odborná pracovníčka Liptovskej galérie Petra Michala Bohúňa, členka redakcie internetového magazínu o umení Artalk

Mgr. Irena Hanulová, bývalá zamestnankyňa Slovenskej národnej galérie, Martin

Ostatné vyjadrenia

Architekt Ivan Matušík bol vynikajúcim predstaviteľom obdobia neskorej moderny, architektúry druhej polovice 20. storočia na Slovensku. Bol nositeľom najvyšších ocenení za svoje realizované architektúry. Podstatný segment jeho tvorby tvorí skupina obchodných domov vo viacerých slovenských mestách. Spoločným identifikujúcim znakom týchto objektov je výrazný reliéfny fasádny plášť, ktorý rozhodujúcim spôsobom tieto objekty  charakterizuje. Odstránenie reliéfneho betónového prefabrikovaného rastra fasády by znamenalo nenahraditeľný zásah do charakteristickej črty tejto stavby, ktorá predstavuje architektonickú kvalitu jej zjavu. Ak sa tieto reliéfne elementy na telo stavby po jej zateplení nevrátia udeje sa nenahraditeľná kultúrna strata. Len pripomíname, že napr. OD Prior v Bratislave sa pripravuje na zápis do zoznamu Národných kultúrnych pamiatok. Odstránenie tohto plášťa by znamenalo nenahraditeľnú stratu v povojnových dejinách obrazu Mesta Martin.

hosť. Prof. Ing. arch. Pavol Paňák, predseda predstavenstva Inštitútu Slovenskej komory architektov

„Vážení Martinčania, otázka je jednoduchá, a môžete si ju zodpovedať sami…. zmení sa vzhľad stavby ak odstránite betónový raster na fasáde? Podľa môjho názoru áno. Súd svojím rozhodnutím vydal neodkladné opatrenie, ktorého cieľom je zastaviť stavebné práce a zamedziť majiteľovi zničiť fasádne prvky. Neviem, či si majiteľ budovy prevzal nariadenie súdu. Táto informácia bola medializovaná a domnievam sa, že je všetkým zainteresovaným známa. Stavebné práce napriek tomu pokračujú. Je otázne, či autor projektovej dokumentácie spracoval projekt v súlade so zákonom a teda, či stavebný úrad rozhodoval na základe objektívnych a správnych informácií. Preto je potrebné stavbu zastaviť a posúdiť všetky postupy a povolenia.

Sme centrom národnej kultúry Slovákov. Tak čo je naša národná kultúra? Divadlo, hudba, literatúra, folklór, cintorín, matica, galéria, múzeá, kostoly, obrazy od Benku, sochy od Štefunku. Kultúra je aj architektúra dokumentujúca vývoj mesta, sú to napríklad stavby od architekta Belluša, Harminca, Jurkoviča a nie všetky sú zapísané v zozname Národných kultúrnych pamiatok. Určite k nim patrí  aj stavba od Ivana Matušíka! 

Pýtam sa Vás, čo je kultúra národa? V mojom ponímaní je to slušnosť, spoločenská zodpovednosť, rešpekt, elementárna úcta k človeku a k jeho práci. Princípy demokratickej spoločnosti stoja na rešpektovaní zákonov a pravidiel. Kam sa spoločensky a kultúrne dostaneme ak dopustíme aby „počin“ jednotlivca zničil kultúrny odkaz doby? 

Bohužiaľ to vyzerá tak, že nerešpektovanie zákonov je národná kultúra a prípad dehonestácie stavby od architekta Ivana Matušíka je toho príkladom.“

Zuzana Mendelová – riaditeľka Útvaru hlavného architekta mesta Martin

„Na začiatku tohto príbehu je telefonát s dcérou pána arch. Matušíka. S úctou a pokorou sme v ňom sprostredkovane požiadali p. arch. Matušíka o zvolenie pretransformovať do funkčného dizajnového objektu jeho ikonickú stavbu Domu služieb v Martine, ktorej kvalita výrazne presahuje hranice regiónu a je plnohodnotnou predstaviteľkou neskorej moderny v architektúre aj v kontexte európskeho významu. Jej nepriehľadnuteľný minimalistický prefabrikátový plášť ako dokonalý raster oživuje verejný priestor a stal sa signifikantom miesta s trvalou spoločenskou hodnotou. Až výtvarná estetika tohto diela , jeho takmer sošná monumentalita, minimalizmus použitého architektonického jazyka, vzdušnosť a práca so svetlom ako prirodzeným prvkom jej architektonického riešenia je niečo, čo chceme v novej mierke i forme a funkcii zachovať a sprostredkovať širšej  mase aj ako hommage práci tohoto významného a neprehliadnuteľného predstaviteľa neskorej moderny na Slovensku. S radosťou sme prijali odpoveď, že p. architekta a jeho dcéru milo prekvapila snaha o neobchádzanie stanoviska autora diela a ostali potešení takýmto záumom a prístupom, ktorý chce v takýchto nových súvislostiach vzdať hold kvalitnej architektúre i samotnej práci p. arch. Matušíka. O to viac nás zasiahli aktivity, ktorými až hyenisticky takmer bezprostredne po smrti p. arch. Matušíka /na ktorú, ako sa sám majiteľ vyjadril, len čakal/ , započal majiteľ budovy deštrukciu jej charakteru. Účelové odvolávanie sa na havarijný stav plášťa, ignorácia zákonov a autorských práv, svojvoľné vysvetľovanie si platných regúl a stavebných nariadení, pochybné či nevedomé posvätenie takýchto krokov príslušným rozhodujúcim orgánom, obchádzanie odborných stavovských organizácií  i neodkladného nariadenia súdu je jasným znakom, kam až svojvôľa developerov a súkromných vlastníkov môže zachádzať v dehonestácii kultúrneho dedičstva, ktoré by sme si mali vážiť a trvalo ho udržiavať. Je však tradíciou, že to hlboko ukotvené v estetických a významových kvalitách, je až nehanebne prehliadané a ignorované pod váhou populárneho a ľúbivého. Náš vzťah k národnému hmotnému i nehmotnému kultúrnemu dedičstvu sa tak v prenesenom význame často obmedzuje na nadšené vzdychanie nad krásou detvianskeho kroja, zvukom fujary a výzdobou čičmianskych dreveníc, prehliadajúc dlhý rad pokladov v našom bezprostrednom okolí. Je tak zrejmé, že vďaka kultúrno-spoločenskej  negramotnosti majiteľa budovy bude náš dizajnérsky projekt jediným trvalým zachovaním ikonického vzhľadu budovy a jej kultúrneho dedičstva. Túto nenahraditeľnú stratu už však bude len pripomínať. Veríme, že naša práca vyzdvihujúca fenomén tejto stavby bude okrem jej uchovania v nových súvislostiach aj napriameným ukazovákom na tento neuvážený počin nekultúrnej deštrukcie a na tých, ktorých cynizmus a skratkovité myslenie nás oberá o trvalé kultúrne bohatstvo.“

Kolektív Kultúrnej platformy PARTA / Martin